6 miliónov €. Priznám sa, že v matematike som nikdy veľmi nevynikal, ale ak sa nemýlim, je to cca 180 miliónov bývalých SK. To sú už slušné peniaze, s ktorými by sa dalo na Slovensku hádam aj niečo zmeniť k lepšiemu. Toľko bude stáť nadchádzajúce referendum, respektíve skôr celoslovenská anketa.
Zaujímavé, že nikto z oduševnených iniciátorov referenda už nerieši napr. to, že na Slovensku existujú hádam desaťtisíce rodín, v ktorých plat bežného rodiča neprekračuje ani hranicu 500€. Osobne z takejto rodiny pochádzam. Málokto na Slovensku reálne zarába ten astrálny priemerný plat, ktorý sa v súčasnosti pohybuje už na hranici 1000 €.
Zakaždým, keď sa prejdem po centre svojho rodného mesta, stretnem v uliciach najmenej 2-3 ľudí, ktorých ich finančná situácia prinútila privyrábať si predajom notoricky známeho „pouličného“ časopisu. Dokonca aj teraz, v mrazivom januári. Ani tým sa referendoví aktivisti v duchu lásky k blížnemu svojmu, nezaoberajú.
Na Slovensku máme „armádu“ nezamestnaných, medzi nimi aj desaťtisíce absolventov. Každoročne odchádzajú mnohí z nich do zahraničia a ani zďaleka sa všetci z nich po čase nevracajú. Poznám viacerých, ktorí sa už nevrátili a ani to neplánujú. Akokoľvek teatrálne a poeticky to znie, mladí ľudia sú budúcnosťou tejto krajiny. Kto bude robiť na dôchodky ľudí, ktorí majú teraz 40-60 rokov, keď vysoké % mladých ľudí jednoducho z krajiny odíde?
A keď už som pri dôchodkoch, nikto z priaznivcov referenda si neláme hlavu ani s tým, že ľudia, ktorí poctivo odpracovali 30, či dokonca 40 rokov, v súčasnosti živoria zo svojich dôchodkov, z ktorých horko-ťažko zaplatia svoj nájom, potraviny a lieky. Napriek tomu, že sú to ľudia, ktorí bez socialistického pátosu, doslova fyzicky vybudovali všetko, čo okolo seba na ulici vidíme, ba dokonca ešte aj tie ulice, po ktorých kráčame. Títo ľudia zasluhujúci si našu úctu, starostlivosť a rešpekt často sotva prežívajú. Ale to aktivistom za referendum, taktiež nevadí.
Aby toho náhodou nebolo málo, tak sa súčasná vláda navyše snaží znižovať nezamestnanosť „papierovým spôsobom“, a to tak, že človeka, ktorý je nezamestnaný a privyrába si brigádou, po prekročení určitého (brigádnického) príjmu, jednoducho vyradia z evidencie bez ohľadu na to, že daný príjem nasledujúci mesiac už možno vôbec mať nebude. To jednoducho nikoho nezaujíma. Vrátane aktivistov za referendum.
Namiesto toho, sú sústredený na iného „démona“. Na homosexuálov, transsexuálov, bisexuálov. To je skutočná „hrozba“ súčasnej spoločnosti. Blížiaca sa kataklizma v dimenziách tatárskeho vpádu z 13.storočia. Rozdiel je len v tom, že tento krát „invázia“ neprichádza z východu, ale zo západu. Pár tisíc ľudí, ktorí poctivo študujú, pracujú a platia dane tak ako zvyšok slovenskej populácie, pričom sa na konzervatívnom Slovensku boja aj nahlas priznať svoju „farbu“, aby tak nepritiahli nechcenú pozornosť susedov alebo aby sa vyhli diskriminácii pri prijímaní do zamestnania.
Osobne tiež patrím k heterosexuálnej väčšine, ale úprimne pochybujem, že ľudia, proti ktorým, je nadchádzajúce referendum nepriamo namierené, predstavujú pre Slovensko akúkoľvek hrozbu. Skutočná hrozba pre Slovensko je pokus o riešenie na Slovensku neexistujúcich problémov, zatiaľ čo tie reálne, bolestné a každodenné problémy, popísané vyššie, zostávajú takmer nepovšimnuté.
„Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého.“
(Biblia, údajne Boh osobne; po 1.krát ešte v Starom zákone, neskôr často parafrázované Kristom)